Najdrahšia chyba pri vývoji na mieru nie je zlý kód — je to stavanie funkcií, ktoré nikto nepoužije. MVP existuje práve preto: aby ste minuli desať percent rozpočtu na overenie, či zvyšných deväťdesiat má vôbec zmysel minúť. Kľúčom je rozhodnúť, čo do neho patrí — a hlavne, čo nie.
Čo MVP naozaj znamená
MVP nie je „okresaná appka“ ani prototyp na ukázanie. Je to najmenší produkčný systém, ktorý dokáže odviesť jeden kľúčový proces od začiatku po koniec pre reálneho používateľa. Slovo produkčný je dôležité: MVP beží naostro, s reálnymi dátami, nie v deme. Inak neoveríte nič, len dizajn.
Čo do MVP patrí
Jeden hlavný proces od A po Z — napríklad prijatie objednávky, jej spracovanie a odoslanie. K nemu nevyhnutná autentifikácia, základné role, jedna kritická integrácia (platby alebo váš hlavný systém) a meranie, aby ste videli, či to ľudia naozaj používajú. Cieľom je, aby prvý reálny používateľ dokázal urobiť celý úkon bez toho, aby ho niekto musel zachraňovať e-mailom.
Čo do MVP nikdy nedávajte
Druhú a tretiu rolu „pre istotu“, exporty do piatich formátov, konfigurovateľnosť všetkého, admin na správu vecí, ktoré ešte neexistujú, a integrácie na systémy, ktoré možno nikdy nepripojíte. Každá z týchto funkcií znie rozumne a každá posúva spustenie o týždne. Pravidlo je jednoduché: ak to nepotrebuje prvý používateľ na dokončenie hlavného procesu, ide to do druhej fázy.
Prečo práve 90 dní
Tri mesiace sú dosť dlho na to, aby vznikol produkčný systém, a dosť krátko na to, aby firma nestratila ťah a rozpočet skôr, než uvidí výsledok. Pri demovaní každý piatok máte dvanásť bodov, kde viete korigovať smer — takže do dňa spustenia nedostanete prekvapenie, ale produkt, ktorý ste videli rásť. Čo sa neoverí v prvých deväťdesiatich dňoch, väčšinou sa neoverí ani za deväť mesiacov; len to drahšie zistíte.
Disciplína pri rozsahu MVP nie je o tom, robiť menej. Je o tom, robiť správne veci skôr — a nechať si overený základ, na ktorom sa druhá fáza stavia rýchlo a bezpečne.